Na kráľovskom dvore

   

     Prázdniny  sa rozbehli zvesela. Hneď ráno sme sa znovu zhŕkli ako mandelinky na tetinom dvore. Pod kuchynským oknom stála  dlhá drevená lavica, všetky sme sa na ňu zmestili. Sedeli sme a hompáľali nohami. Teta, ešte skôr, než odišla o jednu ulicu ďalej k babke,  nám priniesla na veľkej tácni čerstvý chlebík dobre  natretý bravčovou masťou a z hriadky v záhrade povyťahovala čerstvú mladú cibuľku.S veľkým apetítom sme všetko zjedli a zapili čerstvou vodou
 z kohútika vodovodu, ktorý vyčnieval zo steny pod oknom.
"Ja mám nápad..." povedala jedna zo sesterníc :" dnes bude svadba!" No to je nápad! Tešili sme sa všetky a hneď sme začali chystať hostinu.
Z pitvora   sme vytiahli veľký drevený stôl a preniesli sme k nemu aj drevenú lavicu spod okna. V náprotivnej malej komôrky sme našli v starej skrini na poličke uložené staré záclony , no paráda.Na prikrytie stola  stačila jediná záclona a ešte nám z nich zostalo dosť na šaty pre nevestu. A keby len na šaty - dosť bolo aj na závoj. A aká by to bola nevesta, keby nemala aj perlový náhrdelník. S nožničkami sme rozstrihali všetko tak šikovne, že aj družičky boli hotové princezny s perlovými retiazkami okolo krku , a ešte ich  zostalo dosť  v košíku. Hm, no ale kde vziať ženícha, keď sme boli len samé baby?  Trvalo nám to neuveriteľne dlho, než sme prehovorili nášho jediného bratrančeka, aby sa na túto úlohu podujal. Frflal, smial sa, ťukal si na čelo, ale predsa len sa dal prehovoriť.Katka zabehla do domu a priniesla otcov starý klobúk a v záhrade sme nazbierali za kytičku sedmikrások a medzi ne sme priložili  výhonok z rozkvitnutej fazule, čo sa ťahala po plote záhrady.  A pierko pre ženícha bolo hotové.A našlo sa dosť kvetiniek aj na nevestinu kyticu
Než sme sa  vychystali do slávnostného šatu, na prestretý stôl sme uložili pre každého jeden tanierik z pokladu, vedľa toho pivové poháre, a do stredu stola sme postavili nádherné maľované poháriky z tenkého skla aj s čašou . Keď sme to všetko dokončili, stôl sa prehýbal od svadobných dobrôt - mrkva,kaleráb,cibuľka,redkvičky, letné jablká a nechýbali ani nápoje. Vlastička priniesla zo špajzy mamin ríbezľový sirup, do čiaš sme zarobili malinovku a mohli sme začať hodovať.
No ale, čo by to bola aká svadba, keby sa svadobný sprievod neprešiel ulicou?
A tak sme milého Ferina chytili pod pazuchu , vedľa neho postavili nevestu aj s kyticou. Vzpieral sa, jedoval, že on nejde, "nak" ho necháme , lebo pôjde "ta het"... Naveľa - preveľa sme mu sľúbili, že keď s nami príde k babke, už sa nemusí s nami  vrátiť späť.
S veľkým ujúkaním - sme sa vybrali v plnej paráde k babke. A pekne tak, ako sa patrí - po strede cesty, v čele ženích s nevestou a my ostatné mandelinky za nimi pekne v páre.
Ulica bola ako vymretá, ani len jednej sliepky nebolo vidno, ani pes nezaštekal , ešte aj tie vrabce boli zalezené niekde v chládku stromov, iba  na priedomí maličkého domčeka oddychovala v tieni babka Strížka. V driemotach sedela na drevenej stoličke s rukami prekríženými pod prsiami, s čiernym "vdovským" ručníčkom na hlave a s bosými nohami v čiernych papučiach.Stačilo len buchnúť bránou a babka bola v strehu. Maličkými čiernymi očkami zaostrila zrak a nemo nás pozorovala. Ktohovie, čo sa jej v hlave premieľalo pri pohľade na nás, no rozhodne sme jej spestrili nudný letný deň.  Určite, lebo keď pochopila, že ten vresk nerobia Tatári, ani Turci nedošli zase rabovať, schuti sa zasmiala a mávajúc rukou len zakričala:"Ná   len icte, bapka bude mat radooooost..."

                                                                    .-.-.-.-.-.-.-.-.

         U babky rozvoniavala   práve dovarená luskovica . Vôňa čerstvého kôpru razila do nosa:"Fúúúj.... " zaúpela sesternička Majka, ktorá si za "celý svoj doterajší život" ešte nestihla kôpor obľúbiť.
"Íha.......... no ale to je prekvapení....... a že my nyšt nevíme....boli by sme aj my na svadbu došli...", smiala sa babka . "Tak pote, posedajte si ven na dvor , bude sa nakladat svadebný obed ..." .
Iba jedna družička z toho nebola nadšená. Sedela nad svojím tanierom, premŕvala v ňom lyžičkou ako bager keď hĺbi koryto rieky.  Keď babka umývala riad, vždy vedela, z ktorého jedla jej vnučka Majka.On jediný mal okolo   zelený "svadobný" venček - z kôpru.