Sodoma-Gomora

Mesiac jún toho roku pätdesiatsedem bol naozaj krásny. Dni boli slnečné a horúce. Pomaličky som si zvykala na prechádzky s mamou, jednou rukou zakvačená o rúčku vozíka,vystlaného perinkami s volánikmi a v strede ležala moja sestra, zabalená v snehovobielej perinke s bielym povojníčkom. Nariasené čipky na perinke  mali na koncoch vyšité biele "šlingle" a povojníček bol uviazaný bielou mašľou. A v tej perine zakuklená ležala moja sestrička. Väčšinou sladko spala s rukami natiahnutými k hlave, pästičky zovreté pevne k sebe a tenučký palec strčený medzi ukazovák a prostredník - aké zváštne gesto - hm, hm, hm, také malé mrňúsa a už to ukazuje svetu figu. Pokým naša bábika spala, bolo dobre, ale keď nespala...a bolo jedno , kde sa zobudila, či doma, či na ulici, či kdekoľvek. Z hlbokého vytapacírovaného vozíka sa zrazu ozvala revolučná pieseň s dlhým refrénom: .. a ne, a ne, a neeee, a ne..." Jedine cumlík dokázal na chvíľočku stlmiť tieto   zvuky, drásajúce moje detské uši, ale po chvíli prerušená pieseň pokračovala.Jak pri nálete v štyridsiatom piatom...beda, môj život bol zrazu ohrozený!
"Anči, nerob krik, zobudíš Katušku",...."Ty si ma nerozumela? Nelietaj s tou kolobežkou ako divá, ešte ju vykotíš z vozíka..."......" Andulka, pohojdaj trošku vozíček...ja musím rýchlo povešať prádlo..."  "Zlato, zober plienočku a polož ju do lavóra..." Ale, ale, hapala nám dudula, Ančika, zdvihni ju a opláchni vodou..."
Zodvihla som cumeľ, dobre vymáčala vo vedre s vodou a keď ma nikto nevidel, šup s ním do huby.Zvedavosť mi nedala, chcela som vedieť, čo je vlastne na tom cumli také dobré,keď to Kačene tak chutí. No a keď som zistila, že štolverky sú chutnejšie, tak som cumlík vrátila sestre do pusy.Aspoň na chvíľočku bol pokoj.Nuž,  ale, nedalo sa nič robiť, postretol ma údel staršej sestry, a hoci mala iba dva týždne, už som to s mojím päťročným mozočkom chápala, že to nebude s ňou také ľahké a prejde ešte veľa vody, než sa všetko zmení.