Ako by to bolo takmer pred tisíc rokmi, čas sa zdá nekonečný, a to, čo bolo na jeho začiatku - veľmi ďaleko. Každý máme svoj čas - svoje začiatky a svoje konce, to čo je medzi tým, to je naša cesta, po ktorej kráčame , zvedavo sa dívajúc dopredu a v slabej chvíli postojíme, obzrieme sa a veríme, že tam, kdesi vzadu uvidíme to, čo po nás zostalo.
Zvyčajne je toho veľmi málo, jediné, čo nám zostane, a to si nesieme so sebou, sú naše spomienky.
tie nás sprevádzajú po celý život, čím sme starší, tým intenzívnejšie obraciame svoj "pohľad" späť,tam kdesi na "náš začiatok"... čím to je?
.
Cas jej vidim, ze ta inspiroval dnesny dokument v televizii o case. Super.
OdpovedaťOdstrániťpostoy-lea
Hm... pekná náhoda - drevená brána a za ňou zamknuté moje detstvo, a vo filme vesmír so svojím časom, strácajúcim sa kdesi v nekonečne...
OdpovedaťOdstrániť