Ulicou bolo počuť už z diaľky zvuk harmoniky a tiahly spev mužského dua. Íha, ale jaká paráda?!Veselo som skonštatovala a vyšla na balkón. Na ulici nebol nikto, v rannom čase nového roka bola akoby vymretá. Jedine vzdialený spev rušil bielu monotónnosť zasneženej ulice. Že by niekto slávil na Nový rok doobeda? Alebo sa nebodaj dajakí oneskorenci vracajú zo silvestrovskej zábavy? Prešla asi polhodinka a spev sa ozýval rovno pod našimi oknami:"....Poróóódzila Marííííja syna, kerý nás ludzí šeckých zachráááánil...."
Tak to musím vidieť.... otvorila som dvere, bŕrrr, zima ako vo vlčinci. A tam dolu na vybielenom chodníku stáli dve postavičky mužov v chatrnej odedze" . Jeden z nich naťahoval neveľkú harmoniku a s vyvrátenou hlavou dohora spieval refrén piesne o Márii, ktorá syna porodila...
Druhý, pomenší a vychudnutý "až na kosť", držal v ruke prútený košík a drobnými čiernymi očkami bystro sledoval všetky okná a vchody. A medzitým zbieral mince, ktoré z okien lietali tak ticho, že bolo umenie sledovať ich let, pokým nezapadli do bieleho snehu.
"... kerý nás šeckých zachrányl.... tam vpravo, sa kukny .....porodzila Márija syna..... ne tam, pri nohe...kerý nás šeckých zachrányl....našol si?"
Zaujímavé... ako sa dokáže v mihu tichá ulica zmeniť! Aj nálada tých, ktorí zvedavo nakúkali cez okná von. Zrazu som sa cítila tak trochu inak, stiahlo mi hrdlo a .... minca letela oknom dolu. A od susedov druhá, tretia ... Po tejto oslave narodenia Ježiša Krista harmonikár zmenil nôtu a spustil veselú ľudovku,po nej ďalšiu... obe v skrátenej forme, bo kolega už stihol pozbierať všetko, čo padlo dolu do snehu.
"Dzekujeme, dzekujeme ze srca, vinšujeme ščasný rok, božského požehnána a po smrci králofstvo nebeské.."
O pár minút sa spev koledníkov stratil v monotónnosti ospalej ulici, pokrytej bielou prikrývkou a nahusto rozsypanými zbytkami po ohňostrojoch polnočného zvítania sa s Novým rokom.
Čo budem zapierať - dobre načasované - spoločne sme si zapriali PF do Nového roku .... a vôbec , ani na domovej schôdzi sa toľkí naraz nestretneme.
viem si predstavit tu atmosferu :). Raz moj nebohy svokor travil silvestra s nami aj svagrinka a o polnoci svokor vytiahol harmoniku, vysiel na balkon a volaco zahral. Najprv bolo ticho, zrazu sa ozval spev a skoncilo to pred jednou - ludia spievali, on hral a malokedy som ho videla stastneho, ale vtedy naozaj bol. Aj trosku ludskejsi sa mi zdal :))
OdpovedaťOdstrániťtak moj prvy komentar nepresiel, tento druhy je umozneny iba ako anonym, ale preco?? Ved som verejne prihlasena! babinka eva
OdpovedaťOdstrániťto nevadí, aspoň to bolo napínavejšie, a čo sa týka harmoniky - ja ju milujem, nič nemôže byť pre mňa krajšie, akokeď si večer na záhradke tam kdesi cca 2 km od mesta, pod úpätím Karpát, založíme v krbe oheň a do noci sedíme, spievame, spomíname, a futrujeme do seba guláš,či živánsku, a niekedy len tak - kus špekáčky na palici, krajec chleba k tomu a za pohár horčice... hm, už aby bolo leto a Veľký voz visel nad našou záhradou...
OdpovedaťOdstrániťprezivala som podobne vecery na dedine, kde sme si kupili stary dom a iba trosku prisposobili dobe, atmosfera i chalupa ostali povodne. Dali sme si tam urobit velky murovany krb a vecer, unaveni po tazkej praci v zahrade ci pri chalupe sme sedavali tam, zvycajne som si piekla spekaciky, lebo bez nich som si to nevedela predstavit - aj keby som od unavy padala...ale namiesto harmoniky sme si dovolili taky luxus, ako TV s jednym programom - a to hlavne kvoli spravam a zvukovej kulise (manzel to ale nemal rad). Obcas sme sedavali vonku pri kamennom ohnisku, okolo tma a nad nami zavoj hviezd, teply vecer, aj jezka bolo pocut, ako fuci pod malinami, ci vtacik sa hniezdi kdesi v krovi. Aj to pominulo mojim odchodom do ameriky - nechala som vsetko tak a isla pomoct detom. Niektori ma preto zatracuju, ini obdivuju. Tak manzel radsej predal chalupku, ked uz sameho ho tam nebavilo a skor nanho padala tazoba, ako nabranie sil. Spomienky i fotky ostali :)
OdpovedaťOdstrániťNeviem, či by som si zvykla niekde inde. Akosi som na pevno zapustila korene tu, v mojom meste,kde som sa narodila. Ale, na druhej strane, ak by niektoré z mojích detí potrebovalo pomoc ako potrebujú teba, iste by som neváhala...
OdpovedaťOdstrániťHani dobre sa to tu číta a aj obrázky máš vždy veľmi príjemne dokresľujúce atmosféru.
OdpovedaťOdstrániťTak sa drž!
Manka
Manka moja, ako tíško si sem vkĺzla...ďakujem ti za návštevu, je to pre mňa milé prekvapenie.
OdpovedaťOdstrániť